DEŇ NA TRHOVISKU
Nemám rád behanie po trhovisku. Je tam vždy príliš veľa ľudí na môj vkus. Príliš veľa tovaru pochybnej kvality na každom rohu. Ako napríklad ten v Poľsku, kde sa dajú kúpiť maximálne dobré Krowky, ináč tu nestojí nič za reč. Moja drahá polovička nakúpi priam zbožňuje. Trhy to je jej. Typická ženská. Reaguje ako ryba na blyskáč. Chce kúpiť všetko čo sa aspoň trochu blyští alebo to doma ešte nemáme.
,, Pozri krásny luster. Nekúpime ho?“
,, A načo? Kde ho dáš?“
,, Do kuchyne.“
,, Tam už jeden máš.“
,, Ten dáme do kúpeľne.“
,, Ti pere. Kto má v kúpeľni luster.“
,, Budeme prví.“
,, No jasné a dlho aj posledný.“ Snažím sa jej to vyhodiť z hlavy. ,, Aha. Žiarovky sú otočené do stropu. Osvetlí iba strop a mi potrebujeme osvetliť izbu.“ Zbadal som chybu. Ďalší šmejd čo nám tu chcú predať.
,, Naozaj máš pravdu.,, Chvíľku nad ním ešte stojí a rozmýšľa.,, Neni až taký pekný ako sa mi zdal na prvý pohľad. Nekúpim si ho.“
Chvála bohu, že si to rozmyslela aj, Keď si nechce priznať chybu. Nechám ju tak v jej svete šiat. Zbytočne jej nedráždim nervové bunky, lebo vždy, keď sa s ňou pohádam tak mi povie že keď som taký tak mi nedá. Preto Kráčam stále za ňou pomedzi trhoviskové stánky. Osol čo si dá na seba niesť viac ako je jeho povolená nosnosť. Nemám rad príliš veľa ľudí, ktorý sa tlačia nezmyselne na jedno miesto. Vždy to vo mne vyvoláva určité pochybnosti o ich zdravom úsudku. Prázdny autobus do Lomnej a tlačiaci sa doň dvadsiati ľudia.
,, Ľudia, veď že sa netlačte toľko.“kričí na nich šofér z poza volanta autobusu. Na to mu jeden chytrák rýchlo odpovie.
,, Mi ne ľuďá. Mi Lomňaňá." zavesený visí na spaťaku autobusu. Blázon. Choďte mu to niekto povedať. Týždeň po výplate mierime vždy na ten posratý trh lebo si to Hela želá. Chlapi sa ma pýtajú prečo ju už neopustím. Zo srandy im vravím, že preto lebo vie dobre štopkať ponožky. Za pár centov si aj tak kúpim nové.
,, Poď sem. Kúpim ti botasky.“ Nestojím o ne. Nemám rad botasky typu ADIDOS.
,, Čo si vybrala?“
,, Tieto sú pekné. Oprobuj ich.“
Ruky si uvoľním len tak, že tašky položím vedľa seba. Zobral som botasky, alebo to čo sa snažilo imitovať ich tvar a obchodnú značku. Musím uznať. Prvotriedny papier. Kvalita ako hrom. Milovanie v daždi v bosých teniskách. Pozriem na Helu.
,, Nepáčia sa ti?“ Uraziť ju zato, že to nevidí papierový šmejd, čo sa hneď pri prvom kontakte z vodou roztopí. Typické čínske jednorazovky. Pozriem z Hely na predavača. Jasné. Číňan.
,, Koľko chceš za ne?“
,, 30 eur.“
,, Dám ti 5 eur“
,, Daj dvadsať a Ešte ti ich aj zabalím.“
,, Dám ti 5 eur.“
,, Ty si bľázon. Iď mi z oči. Prerobím.“
Nezobral som ich za tu cenu. Za 5 eur áno, aby som tým Hele urobil radosť, že mi niečo vybrala a kúpila. No nedohodli sme sa. Nuž čo. Taký je obchod. Urazila sa na mňa.
,, Mohol si ich zobrať. Po dome by ti stačili.“
,, Veď mám od teba vianočné botasky.“ Snažím sa ju udobriť. Tie botasky boli pre syna. Nechcel ich . Vraj v takých traktorkách sa môže akurát prechádzať po poli. Zobral som si ich teda ja ako mnoho zbytočných vecí. Pomaly si môžem otvoriť múzeum zbytočnosti a sprostosti. Tak funguje naše manželstvo. Ona kúpi a ja nosím alebo používam. V najhoršom prípade to visí u mňa v garáži. Ta jej mánia z nakupovania ma občas dožiera. Behanie s ňou po trhoch už beriem pomaly ako andrenalinový šport. Dávať celý deň na ňu pozor ako anjel strážny je dosť náročné. Hlavne, že sme spolu. Upokojím sa. O deti sa mi stará, o mňa tiež. Jesť jej chutí variť tiež. Sex má rada a ja tiež. Tak čo ešte chcem. Každý máme nejakú zlú vlastnosť, nejakú tu úchylku.
,, Rudino môj poď sem.“
,, No čo dobrého si objavila?“ Tŕpnem v kŕči.
,, To sa ti bude hodiť.“ Natešená blcha skáče.,, Vodováhu v garáži nemáš?“
,, Tu veru nemám.“
,, Tak ti ju kúpime.“
Predavač mi na moju žiadosť dal do ruky jednu vodováhu čo mal vyloženú na stole. Dvihnem si ju pred očí a len tak okom pozriem či je rovná. Na moje počudovanie je rovná. Položím ju pred seba na stôl. Hľadím neveriacky na stred vodováhy, kde má byť bublina. Miesto nej tam boli dve. Potrepem vodováhou jemne po stole. Stále tam je.
,, To čo je novinka?“ Ukazujem rukou na dve bubliny. Čakám než sa predavač vyjadrí.
,, O prepáčte pane. Máme aj náhradnú bublinku do vodováhy.“ Nahnevane mávnem rukou. Zoberiem tašky do rúk. Radšej sa vytratím skôr než sa pohádam. Čo si myslí, že žijeme v časoch sváka Ragana? Hela za mnou nechápavo kráča ďalej.
,, Prečo si ju nekúpil? Zíde sa ti.“
,, Hela prosím ťa aspoň ty ma nevytáčaj.“ Mierne zvýšim hlas. Hela zastala. Urazila sa. Vidím jej to na tvári. Po chvíli sa znova za mnou pohla. Keď sme prešli trochu ďalej od davu ľudí, znovu zastala.
,, Keď na mňa tak kričíš a si taký protivný dneska, tak ti večer nedám.“
,, Aspoň si oddýchnem.“ Napálený pridám ešte viac do kroku. Po pár metroch sa unavím a nútený spomaliť. Hnev zo mňa pomaly vyprcháva. Mal by som Hele urobiť predsa len radosť a niečo si kúpiť. Ale čo? Čo také rozumné sa tu dá kúpiť? Krowky už Hela kúpila tak potom neviem čo. Rúčku z guľometu alebo hodinky z vodotrískom? Nech je sranda. Kúpim si kvet v črepníku. Tým určite nič nepokazím. Navyše ak to nadhodím Hele možno zmákne.
,, Hela počúvaj.“ Už miernym tónom sa jej snažím prihovoriť. ,, Kúpme si kvet v črepníku.
,, Na čo ti bude.“ Reaguje stále urazená.
,, Počul som, že niektoré dobré čistia vzduch v izbe. Je to pravda?“
,, Je. Sú také.“ Chytila sa.
,, Poradíš mi?“ Milo sa na ňu pozriem.
,, O niečom by som možno vedela.“ Dáva mi najavo, že má navrch.,, Taká dracéna voňavá by sa ti hodila na tie tvoje spálňové prdy.“ Trafila do čierneho. To je moja slabosť. Nechce sa mi stále utekať na záchod. Občas si upečiem aj pod perinou. Čo spravím, keď už ani drepy mi nepomáhajú. Vážne blbo rozmýšľam nad tým, že si pred spaním budem dávať do zadku korok od vína. Musím si to zapísať za uši veľkými písmenami. ROB S TÝM UŽ NIEČO. Fakt sa cítim jak retardovaný zato, že to neviem ovládať.
,, Vieš ako vypadá?“
,, Viem. Viem dokonca, kde ju tu majú.“
,,Tak poď kúpime ju.“ Poslušne kráčam za ňou. Pozriem na jej zadok a v duchu sa teším, že to dnes bude zas dobrá večera. Vojdeme teda do sklepu kwiatkov. Cítiť to tu celé zvláštne čisto, životom prebudené. Pach rastlín pôsobí priaznivo. Aspoň na mňa.
,, Tak tu ju máš. Zoznámte sa. Dracéna voňavá.“ Ukáže na nečakane pekný kvet podobajúci sa palme.
,, Ďakujem. Volám sa Black. Joe Black.“ Pokúšam sa o niečo čo má vyznieť ako dobrý fór.
,, Páči sa ti?“ Pre istotu sa ma opýta.
,, Áno. Tento raz áno. Berieme ju.“ Bola rada a vďačná, že mi urobila radosť dobrým výberom. Aj mňa to teší a nielen to, ale aj to, že konečne môžeme ísť z nákupov domov.
PS: Ľahšie je niečo kúpiť, ako predať. Tak či tak, vám v peňaženke ostane prievan.
